Nová etapa

Ako každý rok, prišlo obdobie, na ktoré maturanti na celom Slovensku tak dlho čakali. Či chcú, či nie, už je tu rozlúčka, akademický týždeň a napokon aj maturitné skúšky. Človek by si povedal, že najdôležitejšia z týchto troch vecí je maturita. Nepochybne áno, ale táto nová etapa života sa predsa len začína rozlúčkou maturantov so starou školou, v ktorej v našom prípade strávili päť, či osem rokov.

Práve tento rok môjmu ročníku pripadla jedna milá povinnosť, ktorá je zároveň aj veľkou radosťou. Ozdobovanie maturitných tried majú štvrtáci na starosti už dlhé roky. Každá trieda, ktorá sa ozdobovania ujala, si na svojej práci dala maximálne záležať. Veď práve ozdobenie triedy vyvolá u maturantov prvý zo všetkých dojmov, ktoré v rozlúčkový deň ešte len prídu. Nezastavilo nás ani zlé počasie, či iné komplikácie. Napokon prekvapené a vďačné tváre maturantov, keď vošli do triedy ozdobenej v antickom štýle (pretože téma maturitného tabla bola tiež v tomto štýle), boli pre nás na nezaplatenie.

Po pohostení a posledných chvíľach strávených v triede so svojimi triednymi učiteľmi sa maturanti vybrali do chodieb školy. Rapkáče, píšťalky a klobúky na peniaze nesmeli chýbať. Bolo prakticky nemožné prejsť cez školu bez toho, aby vás aspoň trikrát nezastavila nejaká skupina a niekedy aj tá istá.

Školský deň sa blížil ku koncu, a tak bolo na čase oficiálne odprevadiť našich maturantov na akademický týždeň. Keďže rovnako ako pri ich písomnej časti maturitnej skúšky aj v deň rozlúčky s nimi pršalo, museli sme sa všetci uchýliť do školskej telocvične. Možno by ste povedali, že prostredie telocvične namiesto školského dvora uberie niečo z tej emóciami prešpikovanej, clivej a zároveň tak magickej atmosféry. Avšak nič také sa nestalo. Po pár minútach sa pred nami už hrdili všetky maturantské triedy aj so svojimi tablami. Čakali nás aj krásne príhovory od samotných maturantov, no aj žiakov štvrtého ročníka. Už po zaznení prvých slov bolo vidieť dojatie v niektorých tvárach. Akoby aj nie, slová na rozlúčku boli tento rok mimoriadne krásne. Nielen žiaci sa prihovárali maturantom, veľká vďaka patrí aj nášmu pánovi riaditeľovi, duchovnému správcovi a pani zástupkyniam. Práve oni skvelo zvládajú pripraviť takéto rozlúčky každý rok.

Rozlúčili sme sa a telocvičnou, neskôr aj celým mestom sa opäť rozoznel zvuk rapkáčov.
Maturanti odišli a čo ostáva nám? Snáď len popriať im veľa šťastia na ich ďalšej životnej ceste.

piatok 27.5.2016 text Lenka Levická foto Zuzana Oravcová

Fotogaléria 

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s