:rozhovor Peter Podlesný

maxresdefault

V rámci série prednášok našu školu navštívil pre mnohých z nás známy pracovník s mládežou, Peťo Podlesný. Zhovárali sme sa s ním o jeho aktivitách, o mladých ľuďoch a našom celoživotnom putovaní.

“Ja by som veľmi chcel aby mladí ľudia mali víziu, aby ju hľadali, nejaký obraz za ktorým idú, niečo čo je väčšie ako oni a idú za tým.”

Ako dlho sa už venuješ práci s mládežou?
Tak práci s mládežou sa venujem už posledných 17 rokov.

Momentálne rozbiehaš blog zameraný na mladých ľudí, konkrétne mužov, s názvom muzom.sk. Prečo si sa rozhodol pustiť sa do niečoho takého?
Vnímal som takú dieru, že nikto alebo veľmi málo ľudí na Slovensku sa venuje mladým mužom, čiže ten blog je určený práve mladým mužom a istému premýšľaniu, čo to znamená byť mužom.

Čo by malo byť jeho náplňou, aké témy by si chcel rozoberať?
Tento blog, alebo stránka muzom.sk, nesie popis, „neštandardný magazín pre mužov, ktorí premýšľajú“. Ja už som mal celkom dosť tých magazínov, ktorých obsah tvoria holé ženy logoa návrhy na dovolenkové lokality, kam sa málokto z nás niekedy dostane. Tak som si povedal, poďme premýšľať nad tým, čo je praktické, aké hodnoty by mal mať muž, nad tým, kde sa môže posúvať, akú nesie zodpovednosť, aké je to napríklad byť otcom. Také veci zaujímajú mnohých mužov aj v mojom veku okolo 30.

V súvislosti s tým rozbiehaš aj hnutie 300. Aký je jeho zámer? O čom to je?
No na úvod je dobré upozorniť, aby si to ľudia nemýlili s nejakým politickým hnutím 300. Táto myšlienka vznikla zhruba pred 2 rokmi a je to tiež priestor, ktorý by mal spájať mužov v rôznych aktivitách, napríklad v tom, že sa dokážu stretnúť a premýšľať spolu o témach, o ktorých hovorí napríklad tá stránka. Ale aj o úplne praktických zručnostiach týkajúcich sa mladých mužov. Že niekto, kto má 18 rokov, sa naučí  žehliť alebo variť, alebo sa naučí uviazať si kravatu alebo nabrúsiť nôž. To sú také základné veci. Potom sú to témy, ktorým sa chceme pod 300 venovať, a to je taká kompetencia alebo zodpovednosť v oblastiach ako narábanie s peniazmi alebo ako hovoriť so ženami.

Čiže cieľom je združovať skupinu mladých ľudí s istým zámerom?
Ide o to vyplniť priestor, ktorý otcovia nemohli alebo nedokázali vyplniť z nejakých dôvodov. Možno mali mnoho starostí, tak nestihli  odovzdať potrebné hodnoty alebo prípadne im ich nikto neodovzdal. Takže my sme si povedali, že skúsime túto dieru vyplniť. Dôležité je pochopiť, že nehľadáme ideálneho muža, ale hľadáme ideály ku ktorým by sme sa priblížili.

images

Na škole si mal prednášku o dospievaní. Más pocit, že momentálne mladí ľudia dospievajú skôr alebo naopak, že nedospievajú, že žijeme životy stále v takej skúmavke?
Asi by bolo nespravodlivé všetkých hodiť do jedného vreca, je to od človeka k človeku rôzne, ale myslím, že trend je, že sa dospievanie spomaľuje na čo najneskoršiu dobu. Niekedy, možno 100 rokov dozadu boli dospelí 16, 17 roční a dnes sú to 30- alebo 25-roční ľudia. Dovtedy žijú s rodičmi z objektívnych alebo neobjektívnych dôvodov, ale myslím, že sami túžime odložiť dospelosť, lebo detstvo je krajšie.

Čo mladých ľudí momentálne trápi? S akými problémami sa stretávaš?
Vieš čo, neviem, či si to mladí ľudia uvedomujú, ale jeden problém, ktorý vidím je, že máme strašný kopec informácií. Sme „preinformovaní“. Máme plné hlavy Youtubu, Facebooku, všetkých podnetov a nemáme čas premýšľať nad vecami, ktoré reálne žijeme, tam je problém, sme presýtení všetkým možným.

Je to taká kultúra zábavy, ktorá nás nenapĺňa?
Problém je, že ju nedokážeme filtrovať, lebo ja nemám problém s tým, že nás tie veci ovplyvňujú, veď žijeme v realite, ale neodkážeme filtrovať, čo potrebujeme a koľko toho potrebujeme.

1149158_10151678736366220_1011520019_o

Chýba mladým ľuďom istý zmysel bytia alebo nejaká zmysluplná náplň života, ktorou by sa začlenili do spoločnosti?
Neviem, či je to až taký extrém. Ja mám stále nádej, aj to tak vidím, ináč by som nerobil, čo robím, a to je, že mladí sú v pohode a že si tým prejdú. Hlavne si myslím, že to nie je nejaká skazená, najhoršia generácia, že už s nimi niet pomoci, ale že chápem, že to majú ťažké, ale stále si myslím, že si s tým dokážu poradiť. Niektorí menej úspešne, ale dokážu.

V súčasnej dobe je trend, že mladí majú problém zamestnať sa a samotná generácia dostáva prívlastok „stratená generácia“ pre neschopnosť nájsť si miesto. Vnímaš tento problém? Akoby svet nebol otvorený mladým?
Ja mám skôr iný pocit. Stretávam sa s úspešnými ľuďmi v tom čo chcú robiť. Pre mňa je otázka, čo chcú robiť. Pýtam sa ich, čo by chceli robiť ako zamestnanie, aké majú hodnoty v živote. Je to ťažšie zadefinovať, ale keď na to prídu, tak sa k tomu dokážu dopracovať, tá energia, sila  v mladých ľuďoch je a ja som nadšený, keď to môžem vidieť.

Čo je podstatné? Aby si tú pozíciu našli?
Ja by som veľmi chcel, aby mladí ľudia mali víziu, aby ju hľadali, nejaký obraz za ktorým idú, niečo, čo je väčšie ako oni a idú za tým.

Na záver sa ťa opýtam: myslíš si, že ty si sa v týchto oblastiach života našiel?
Dobrá otázka, ale v momente, keď odpoviem, že som sa našiel, tak som sa stratil. Ja dúfam, že stále je to o progrese. Keď dôjdem do istého bodu, mám sa začať pozerať, kam idem ďalej. Aby to bolo stále o ceste, o vývoji, že nie som spokojný kde som, nejde zásadne o kariéru, je to o hodnotách, o živote a o celoživotnom smerovaní .

Také celoživotné hľadanie?
Tak tomu rozumiem. Idem a nezostanem stáť na jednom mieste.

Ďakujem za rozhovor.

streda 8. 4. 2015 18:05 | text Juraj Paľa foto muzom.sk, web

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s